Basnicky.sk

Koľkokrát
zvedavo skúšame
niekomu patriť
ako kľúčenka
hlboko vo vrecku
ošúchanych nohavíc

hĺbka však nesľubuje
bezpečie

je zradná
ako ľad na potoku
kde sa po škole
hrajú deti

preceňovaná
ako helma
na hlave kaskadéra
čo nemal peniaze
na kvalitnú výstroj
a zdravotné poistenie

je to
dlaň uchyláka
plávajúca školským dvorom
ako osamelý skalar
v prezdobenom akváriu
čo čaká na vylovenie
do čalúnenej sieťky

ale láska je
vtáčí zob
a kľačíme pred ňou
bez zobáka
ako dieťa
pri rozbitej hračke

chceme ju držať
v krvavých dlaniach
naliehavo
ako hojdajúce sa lano
nad priepasťou
plnou samoty
ale
šmýka sa z rúk
ako rozohriaty nôž
po čokoládovej torte
ktorý nejde ani
obliznúť

no nevzdávame sa

aspoň naoko

maľujeme symboly zamilovanosti
nad vchodové dvere
do zadku
a tvárime sa že nevidíme
tu obrovskú dieru
do útrob sviňocitných
bytostí

mrháme menom
a rozdávame ho
ako karty
príliš zodraté na to
aby vydržali
celú hru

chceme však hrať

tváriť sa ľahostajne
a nechať si pomedzi prsty
padať dni
ako premárnené žetony
a plakať až doma
vo svojej hlave
bez únikového východu

srdce zatiaľ sedí
na lavičke pred domom
díva sa nám do okna
a dofajčieva zbytky
radostí
zabalené v liste
poslednej strany života

vypľúva kúsky zajtrajškov
na slizký chodník
a podozrivo sa usmieva



taká je odmena
za ochotu testovať lásku
na vlastnej koži