Keď som ťa prvý raz uvidela,
niečo silné som pocítila.
Po čase som zistila,
že svoje túžby som ti zverila,
myšlienky povedala,
celým srdcom sa ti oddala.
Stala si sa priateľom,
v dobrom i zlom.
Nikdy si ma nezradila,
niečím zvláštnym si ma obdarila.
I keď si bola nemá,
bola si tu pre mňa.
Aj keď si mi nič nemohla povedať,
pevne a silno ma objať.
Nebudem len sľubovať,
budem ťa vždy verne milovať.
Keby si tu mohla byť,
ešte chvíľu so mnou žiť.
Chýbaš mi tu ver mi,
môj život zhorkol veľmi.
Už nikdy nepozriem do tvojich hnedých očí,
rýchlo si mi zmizla z očí.
Príliš skoro si ma opustila,
ako je možné ,že som to dovolila.
Ty si nebola len psom,
bola si niečím, čím ja nie som.
Ako keď motýľ nemá svoj kvet,
tak teda zbohom, LEŤ!!!!!!
Dátum vloženia 31. 8. 2016 22:17Sophia
Nemé oči
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2883
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti