Kam s umením, keď sa nesmie predávať?
Kam s ránom, ktorému je ťažko vstať?
Biedne davy hmýria sa len tak, pre nič, po ulici.
Čakáte nádej? Že padne priamo z neba do náruče?
Obetovať spánok a bruchu plnému spretrhať obruče.
My vieme všetko a máme nárok zutekať vždy, keď prestane nám blaho žičiť.
Až tak hrdinstvom im hrdlo kypí,
keď dokážu brata zničiť.
Dátum vloženia 26. 8. 2016 16:41AnnaG
Každý deň.
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2753
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti