Basnicky.sk

Cesta by priemernému autobusarovi trvala asi 20 minút. No nie Rudovi.
Stal som v ten oblačný augustový deň na zastávke autobusu a tešil sa na cestu do miesta môjho zamestnania, keď sa prach na ceste začal rytmicky otriasat. Zdvihol som hlavu a pozrel sa vľavo kde sa mal zjavit bus. Taktiež ostatní ľudia stojaci na zastávke spozorneli a niektoré ženy si niečo posuskali celé vzrušené. Áno, bol to nový autobusár Rudo. Keď sa jeho firemný autobus celý oblepeny červenými plameňmi a modrobielymi bleskmi vynoril spoza zákruty, bolo jasne počuť basy a aj slová punkovej skupiny pulzujúce do reproduktorov.
Miloval som cestovanie a Rudom. Aj dnes som nadšením zabudol vytiahnuť kartičku ktorou platím cestovné a po otvorení soferovych dverí som chvíľu iba civel a otvorenými ústami a priblblym výrazom. Prebral má silný drganec susedky a nastúpil som.
Keď nastúpili všetci cestujúci, Rudo zapol rádio, ktoré vypol kým vydával listky cestujúcim a zavrel predné dvere.
Reproduktory zapraskali a ozvali sa bicie, v stále stupnujucej intezite,pripojil sa basak, potom gitara a keď začal skriekať spevák, Rudo s úsmevom zaradil jednicku a odpichol autobus ako na pretekoch.

And give it a-all,
There is the reason why i sing
We give it a-all,
There is a reason that belong to me.