Basnicky.sk

Niekedy za starých čias,
keď jedlo chutilo a mráz bol mráz,
nechýbalo ľudom veľa,
možno trocha peňazí a možno veľa.

Kto si pamätá na tú dobu,
nech si zaspomína hneď,
a ten kto je príliš mladý,
nech sa obzrie trochu späť.

Jedlo sa a hodovalo,
lúče slnka pravdu hovorili,
veľká rodina a všetci priatelia,
radosť lásku, pravdu vyrobili.

Vyrobili pre spomienky,
vyrobili pre naše city,
a my sme im to oplácali,
no dnes to už vypadlo z reality.

Dnes už nie je obloha modrá ako kedysi,
Dnes už človek seba nad prírodu vyvýši.
Iba dnes je dneškom tejto básne,
Dnes si spomínam čo znamenalo nachádzať sa v láske.

Vtedy keď sa stromy skláňali,
na poctu všetkému živému v okolí,
a úctu ľudia chovali k sebe a prírode,
boli srdcia v pokoji.

Dnešné srdce divoké je,
nevie do čoho skôr ísť,
alebo stojí a nerobí nič,
a takto o ľudskosť prísť?

Pamätajte na staré časy,
hoc boli kruté a bolestné.
Lebo z nich získame poznanie,
získame to, čo bolo nezvestné.