Neviem, či som ti povedala
aká si pre mňa cenná mama.
Bez teba by som sa utápala,
bez teba by som bola sama.
Ty jediná pri mne stojíš,
pomáhaš mi vo všetkom,
srdce mi poskočí keď hovoríš,
že som tvoje bábätko.
Keď usmeješ sa na mňa milo,
hneď rozjasníš mi deň,
viem, že som často mimo,
no, vtedy, že ma ľúbiš viem.
Ja ťa tiež ľúbim mamička,
keď sa dá tak viac ako najviac.
A aj keď už nie som maličká,
okrem lásky ti nemôžem dať viac
A keď ti dám svoju lásku,
pochopenie, objatie,
a môžem ti dať aj na oplátku,
do mojej duše prijatie.
Nikoho som tam zatiaľ nepustila,
je to príliš dôverné,
veľa vecí som ti neodpustila,
no, mať ťa v duši je nádherné.
Vraj čas vylieči všetky rany,
sama vieš, že to nie je pravda.
Tie rany ťa čakajú za dverami
a hádajú sa, ktorá by ti na dušu prvá sadla.
Si to najvzácnejšie, čo mám,
len mi musíš veriť,
nikomu svoju lásku len tak nedám,
tak sa mi skús zveriť.
Keď všetko delíš dvomi,
hneď je to zjavne ľahšie
a tak ako dva pevné stromy
vietor nás zlomí ťažšie.
Nesmieš sa o mňa toľko báť,
čo sa má stať sa stane
a či budeš stovky kilometrov odo mňa stáť,
svojou dušou budeš vždy pri mne.
Dátum vloženia 6. 7. 2016 21:23viki333
Mamičke
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3088
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Katarina 777
krasne a velmi precitene vyznanie svojej matke...tvoja matka ked to pecita bude stastna
9. 7. 2016 23:13 - Syber
https://www.youtube.com/watch?v=XKE4MAblTPs
3. 8. 2016 23:34