Basnicky.sk

Ráno keď svetlo udrie do očí
srdce pre-sypané cez
piesočné hodiny
chvíľa je nekonečná
v bolesti onemiem
slzy kričia samy o sebe

milovať a chrániť
všetko odvialo
to tvoje ego

ruky v modlitbe
v prosbe
o odpustenie
v prosbe
o ukončenie bolesti

necítiš
tvoj strach prekryl
všetko čo som na tebe
tak milovala
utekáš ďalej než je tvoj tieň
skrývaš sa pred ňou, predo mnou
zabúdaš a ja plačem

usedavejšie, hlasnejšie
kričím ...
balím všetko čo po tebe ostalo

hviezdy padli
v krutom boji
trpký pocit nenávisti
horkosť ktorá sa nedala opísať
láska ktorá bodala
srdce neprestalo milovať

priala som si
aby nežila
necítila to čo patri mne
moja čista duša
nikdy necítila takú horkosť

láska sa mení na papier
ktorý horí v poslednom plameni
niekde v diaľke
kde som zanechala všetko
a to teba.