Basnicky.sk

Po slnkom zaliatej lúke kráčam,
bosé nohy v rose si zmáčam.
Skrehnutým telom mi prebehne mráz,
cítim, že prichádza. Znova a zas.

V mysli prebleskne mi
naše posledné stretnutie.
On stál tam celkom znehybnený,
vnímal to puto, vzájomné splynutie.

Podišiel ku mne a ruku mi vzal,
vo svojej dlani ju ukrýval.
Chrániť ma chcel
pred celým svetom,
pred všetkým zlým,
čo priveje vietor.

Zlo si však nájde cestu ak chce,
len jeho láska ma ochrániť vie.
A preto musí vždy tu pri mne stáť,
svojej lásky štít nado mnou rozprestierať.