Basnicky.sk

Moja ruka tvorí véčko ako sa držím kľúčnych kostí
rozprestiera sa cez hrudník.
Som roztrieštená v pocitoch myslím si že kúzla sú machinácií.
Uvažujem ako si sa mohol stať ten najväčší čarodejník
že moju dennú myšlienku premeníš v bolestivo ľúbezný nevypínajúci sa budík
a ver že zvoní hlasno a často viac než by som chcela
ak by malo byt po mojom vypnem ťa načas možno navždy.
Pritom všetkom som si uvedomila že patrím do kategórie žien v ktorej som nikdy nechcela byť
túžiacej viac ako žiť v budujúcej realite
stále zvoníš , rušíš ma, vnáraš sa mi do myšlienok
neviem ťa vypudiť miestami ani nechcem
no záverečná správa veľa z pramnoho rozpráva
som stále v bolesti a ublížená
priam sebou ukrutne znásilnená
a preto moja vášnivá predstava by sa mala vypnúť
veď si stále len snový prienik
raz sa predsa nechcem aj tak prebudím
moje oči zbadajú tú bolesť klamstva
a v tedy budem hľadať TEN pravý či ďalší únik