Basnicky.sk

Hnev ,nenávisť, chuť niekomu ublížiť
vrilo sa mi to natoľko do tela že moja duša úplne zanikla.
V čom spočíva tá priazeň že sa mi neuloží v srdci žiadna kázeň?
Ublížiť by som vedela ani keby to moja vlastná krv bola
kde človek nájde svoje ja a hlavne pokoja??
V kŕčoch zvieram svoje telo ,vlastné ja ktoré je pod zámkom trojakým a pre mňa neznámym
nikto nevie kým odomknutá brána vstupu bude ale je stále v zahmlenom úkryte.
...spriadam...
V predstavách odchádzam pomalou smrťou kde každá kvapka krvi mojej vyviera z môjho skazeného ja .
Najprv úplne potichúčku vkradne sa vdýchnutím do mojich pľúc ,vpije sa
sladkým ostňom vpichne sto a šesťdesiat ihiel ktoré nemajú v sebe tupú blahosleď
stále sa vpíja do mňa jed!
Už si ostrým v rukách zodratých ,cudzích ostrie zbrane
nikto nevie kedy moje zlo zavládne.
Cítiac závisť chuť po krvi a hlavne ako nebyť voľný .
Voľnosť v hneve zato iná býva
ukáže že dokážem zabiť vlastneho otca i syna
všetko sa to rozlieva po mojom tele i poslednom stratenom nerve .
Slzy vyschli srdce zatvrdlo jagavým diamantom
rubín nepoznaný už nikdy nezažiari iba ak červeň z obetnej krvi.
V tom všetkom rozleje sa úsmev po mojej tvári
aj keď netuším čo v danom momente vyraz vraví.
Preto vravím zbohom nádejnej žiary budeš musieť hľadať v inej stráni
u mňa už iný kráľ všetok chod myšlienok a činov riadi.