Vtedy to bolo iné.
Mala biele frézie vo vlasoch a šialene sa smiala.
Rozčarovane som na nu niekoľko minút hľadel, ako keby som ju poznal.
Ale nepoznal.
Jedine ak v minulých životoch.
Usmiala sa.
Či to bolo na mňa už neviem.
Ale usmiala sa.
Dodnes si ju pamätám.
Správal som sa ako pomätený.
Nie naschvál.
Musel som.
Bola ako droga.
Stretli sme sa po rokoch.
Vykročil som rázne, myšlienky som mal neusporiadané, nevadilo to.
Zastal som a ona natiahla ku mne ruky.
A zas ten úsmev.
K slovám však nedošlo.
Bola hluchonemá.
Dátum vloženia 21. 3. 2016 21:05Livus
Hluchonemá
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2752
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- andreslaw
Je to vynikajúce. Názov by však nemusel hneď prezrádzať fantastickú pointu. Aj keď si to pri prvom čítaní možno nie každý až tak uvedomí.
3. 4. 2016 10:19 - lajko71
zaver na môj vkus trocha surový,ale inak hodnotám pozitivne
4. 4. 2016 20:01 - hmlovina
Biele frézie vo vlasoch sa mi nepáčia... Chcem si domýšľať... A ten koniec si mohol(a) inak...dosť lacný koniec
No je to len môj názor, tak sa nenechaj odradiť ;-)
10. 4. 2016 21:13