Basnicky.sk

Hrdo sa pýšia vrcholky stromov,
korene pomaly menia sa na domov.
Konáre rozpínajú vôkol seba,
obrovská sila tak z nich vyviera.

Dýchajú za nás aj pijú vodu,
chránia nás ľudí, tak ako pôdu.
Dívajú sa ako ich planéta umiera
a predsa sa o zem s nami podelia.

Trápia ich kyslé dažde aj neskorý mráz,
výbuchy jadra ich desia tak ako nás.

Musia sa dívať ako ich domov rozbíjame,
Neoddýchnu ani na chvíľu,
vrtmi a pílami,
pilier za pilierom rozpúšťame.

Pľúca im trháme,
členky lámeme,
za vlasy skubeme.
A predsa sa s láskou zhora dívajú do zeme.

Stoja tak vznešene,
akoby blažene,
vietor sa s nimi hrá
a oni sa len kolíšu lístkami uvoľnene.


Až sa môže zdať že ich nič nebolí,
že sú tu nato aby sme ich sekali napoly.

Ďakujeme Vám za vzduch ktorý dýchame,
Ďakujeme Vám za domy v ktorých bývame.