Basnicky.sk

1

Noc. Deň.
Vesmírne kolesá.
Tu, tam, dohora a naokolo.
Priestor je hruda rozvoňaná.

Oblaky šupinaté, zvony oblohy.
Had sa v nich plazí
ako ruka sluchu.

Sedembolestný pás dúhy,
ktorý rozostúpi nebo.
Noc a deň, noc a deň.

Plače sneh, slnka veno.

2

Človek, hľa,
vstupuje bosý do rosy.

3

Letopočty slnka
krúžia v nás
ponorených do ohňa,

to zem sa v kĺboch zvíja,
ako krehké zrno lásky
klíčiace z lona vytrženia.

Maliar má na palete
farbu plodu.

4

Tenké oči
zabodnuté vlasmi
do priestoru,
ktorý skrýva naše vnútro.

Večné laso pochybností
hmatá čelo hviezdy
pod jazykom.

Ponorené do pokory
neskrotné tvary čiernych dier
sú ako netopiere
nachýlené nad kolískou viery,

ústa maľujú si čaro
hodvábneho slnka.

5

Prijmi hviezdu,
po ktorej si túžil,
ty, čo sa sám
nemôžeš nájsť
pod obrazom seba.

Obrovský hviezdny voz
sa otvára
len pre teba
a nahým telom
kľaká na kolesá.

Posledná aktualizácia: 17. 1. 2016 20:03