Basnicky.sk

Končí sa ďalší rok,
snáď jeden z najťažších veru,
však ukázal mi prvý krok,
aby som nestratila vieru.

Spomínaš na deň, keď si povedala ÁNO?
Už vtedy som bola súčasťou teba
a každé ďalšie ráno,
rástla som a dožadovala sa jasného neba.

Vraj žena bez muža nemôže byť,
ostalo by v nej miesto prázdne,
ak však raz pocíti srdce nie jej vlastné,
nemôže už viac bez neho žiť.

Keby sa slovami vyjadriť dalo,
čo znamená pre dieťa mama.
Ja ukazujem to však málo,
tým som vo svete nechvalne známa.

Možno neraz ostatným závidíš,
však pre závisť asi nevidíš,
že hoci vyjadria si lásku bez záruky,
spoločné chvíle rátajú na prstoch jednej ruky.

Kde sú tie časy, keď chodili sme mestom,
keď bolo na všetko času dosť,
a vedeli sme bez slov, možno malým gestom,
že puto medzi nami sa nikdy nezborí ako most.

Každý si zvolí cestu sám,
ak pochybuješ o cieli tej mojej,
teraz ti vravím, že rada ťa mám
a spomeň si na výsledok svojej.

Možno sme iné, no bol čas dávny,
keď naše srdcia bili v jednom hlase,
preto by mal byť ten dôvod zjavný,
že ak sa budem rozhodovať zase,
je vo mne malý kúsok Teba,
preto sa rozhodnem, vždy ako treba.