Basnicky.sk

Róbert stál na rohu ulice.Celkovo nerád chodil do spoločnosti,ale dnes cítil,že ho čaká zmysluplný večer,kedy aspoň nachvílu zabudne na svoje problémy a starosti.Bol človekom,ktorý sa cítil strašne obmedzeným a osamelým, a preto myšlienka na nadchádzajúci výlet doňho vlievala akýsi pocit slobody,že aspoň nachvílu ujde drsnému zovretiu kažodennej reality.Aby si ukrátil chvíľu svojho čakania,zapálil si slim cigaretu, ktorú nežne zvieral vo svojich hrubých prstoch.Miloval cigarety,pretože fajčenie mu dávalo akýsi pocit istoty a pomáhalo mu to aspoň sčasti zbaviť sa jeho morbídnych úzkostí. Akurát keď si potiahol tretítkrát uvidel pred ním zastať auto. « No konečne,kurva!! »,pomyslel si.Odhodil nedofajčenú cigaretu a nasadol doň,a znova sa cítil v bezpečí. « Tak čo,chalani dnes to bude zážitok,hm?"
Cítil,že Andrej a Martin s ním zdieľajú jeho vzrušenie z toho,že ich čaká parádny trip do Trnavy. « Jasne Robo,dúfam ze to tým kokotkom dneska ukážeme. »-poznamenal a pridal na plyn.O chvíľu boli na diaľnici a Andrej sa s tým očividne nejebal.Dal si to na 150 a predbiehal všetky autá naokolo.Róbert sa ponoril do svojich myšlienok a rozmýšlal,koľko známych ľudí sedelo v autách,ktoré predbiehali a uvažoval nad tým,ako je absurdné,že sa nestretnú len kvôli tomu,že sú zavretí v akýchsi kárach a nevidia na seba,aj keď sú si vzdialení možno tak maximálne jeden meter.O chvíľu Robert prestal rozmýšľať,lebo takéto myšlienky ho vždy unavovali,a únava a strhanosť bolo to posledné,čo v tento večer potreboval.Snažil sa teda rozprúdiť konverzáciu so svojimi spolucestujúcimi.Rozprával striedavo raz o hudbe, raz o športe a po dlhom čase ho konverzácia s niekym fakt aj reálne zaujímala. Cesta netrvala dlho a od Zvolena do Trnavy zašli zrhuba za hodinku a štvrť.Do futbalového zápasu Slovensko-Švajčiarsko zostávalo vyše dve a pol hodiny a tak si zatiaľ sadli na terasu podniku rovno pred štadiónom. Síce vonka bola kurevská zima,zákazníkov zohrievali špeciálne reflektory. »Do piče asi sa tu roztopím,nemôžu to vypnúť? »-zamrmlal Andrej a všetci ostatní mu len odpovedali súhladsným « No,hmmm,to by mohli. »Asi po desiatich minútach,keď dofajčili už druhú cigaretu,sa konečne objavil čašník.Martin si objednal pivo,zatiaľ čo Róbert s Andrejom čaj a presso s mliekom.Robo nebol typ na alkohol,navyše bral silné lieky proti úzkosti a tak kombinovať ich s pálenkou by nebol ten najšťastnejší nápad.Andrej by si aj dal,ale bohužial bol vodič.
Pred štadiónom bolo vidno,ako sa zbiehajú už prví fanúšikovia s rôznymi šálmi,čiapkami a podobnými pičovinami a prechádzali sa z miesta na miesto,akoby sa báli,že sa inak dnuka nedostanú.Samozrejme chalanom bolo na terase dlho a tak sa Róbert rozhodol,že trošku oživí situáciu tym,že navhne do pléna,či by chalani nemali záujem zájsť po zápase do bordelu.Bol predsa muž ako každý iný,a tiež mal svoje potreby.Obaja Robovi kamoši však povedali,že si nemôžu dovoliť rozhadzovať peniaze, a že inokedy určite.Tak nechal túto debatu tak a šli sa najesť do nákupného centra.
Do zápasu už zostávala necelá pol hodina a tak vošli na štadión.Všetkých prehľadávala ochranka,lebo bezpečnosť je predsa bezpečnosť.Keďže Robert mal so sebou ruksak s termoskou a jedlom,prehľadávajúci ochrankár ho poslal za ďalším kolegom.Vedľa tohto kolegu stála ďalšia pracovníčka ochrannej služby a Róbert si vduchu pomyslel,že by obetoval svoju dušu za to,keby ho prehladala radšej ona.
Štadión sa pomaly zapĺňal a naši traja kamaráti stáli pred bufetom.Martin si dal klasicky to svoje pivko a Robo s Andrejom fajčili jednu od druhej.Robo cítil ako sa ho zmocňuje únava a ten pocit neznášal,lebo sa potom cítil vo velkom napätí a najradšej by zdrhol do svojej izbietky,kde by nebolo žiadnej živej duše.Ale zároveň sa teśil na zápas,pretože miloval futbal.Dokonca keď bol mladší aj profesionálne hrával,a keby bol viac ctižiadostivý a neobmedzovali by ho jeho negatívne myšlienky,mohol to dotiahnúť veľmi vysoko.
Každopádne zápas sa začal a štadión v Trnave bol takmer celý zaplnený.Nebudem tu opisovať každý detail prihrávok,striel,či gólov.Dôležité je,že sme vyhrali a Róbert sa cítil napriek tomu dosť mizerne,lebo cez polčas keď bol na WC uvidel sa v zrkadle,a znovu sa mu vynorili myślienky na to,že je jednoducho iný ako ostatní a preklínal Boha,prečo práve on musí byť taký obmedzený.Od malička býval v centre pozornosti,ale čím bol starší,vytrácal sa mu z tváre jeho mladistvý šarm a oči mal čim viac,tým prázdnejšie.Často uvažoval či niekde spravil chybu čo sa týka životosprávy a nechápal ako ľudia,ktorí málo spia a žijú búrlivým životom môžu stále vyzerať lepšie než on.Alebo často si v hlave premietal svoj rodokmeň a skúmal,po kom môže byť taký škaredý a zničený.
Po zápase šli všetci traja rovno k autu,a Róbert hľadal možnosti,ako si navodiť aspoň efemérny pocit šťastia.Jeho mysľou behalo kadečo,ale zrazu ho napadlo,že to čo ho predtým napadlo zo žartu,skúsi aj naozaj.Zavolá štetke.Zapol si na mobile internet a začal prehľadávať ponuky dostupných kurtizán v lokalite Zvolena.Už dlho mal v hlave predstavu,že by raz skúsil niečo so zrelou,aspoň o desať rokov staršou ženou.Spomedzi výberu mladistvých « zrejme študentiek » nakoniec našiel jednu,ktora vyhovovala jeho predstavám.Tak jej teda skúsil zavolať a bol veľmi milo prekvapený jej nežným hlasom a milým prístupom.Navyše mala príjemne znejúci,ako to nazvať....pseudonym(aj robiť štetku je istým umením) Alexandra.Spiatočná cesta trvala zhruba toľko,čo cesta do Trnavy a s ubúdajúcimi kilometrami pribúdala Róbertova nadržanosť a pocit,že konečne má po dlhej dobe v svojom živote znova nejaký cieľ.Asi 15 minút pred Zvolenom zavolal ešte raz svojej « milej »,aby sa uistil či všetko platí tak ako sa vopred dohodli.Alexandra mu potvrdila,že stále na neho čaká,a že či by sa nestavil cestou na benzínke po nejaké nealko pitie.Róbert teda kúpil Seven-up a
potom mu už nič nebránilo v ceste za svojou túžbou.Zistil však,že mu chýba čosi cez 20 eur,ale našťastie mal takých dobrých priateľov,ktorí mu tie peniaze požičali a vysadili ho pred panelákom so slovami: « A nech si za tie peniaze poriadne zatrtkáš.Drž sa kámo!"
Róbert stál teraz pred jedným z panelových domov a overoval si správnosť adresy. »Hmmm,kde do prdele je tá Štúrova 69? »Róbert stále pobehoval pred 68mičkou a neuvedomoval si,že nemá ani páru o tom,že musí hľadať na nepárnej strane.Nakoniec konečne našiel ten panelák a rýchlo od vzrušenia sa hrabal vo vrecku svojej vetrovej bundy aby vytiahol mobil.Zakrátko sa dvere otvorili a on vstúpil do « Raja ».Vo dverách na prvom poschodí ho už čakala.Bola to bacuľatá tridsiatnička,ktorá mala cez seba prehodený flanelový župan,a práve si česala svoje mokré,čerstvo umyté vlasy. Milo ho privítala a dali si pusu. »Kľudne sa posaď,sprav si pohodlie.Dáš si vodku,rum,pivo? » « Ďakujem,ja nepijem.Ale čaj by bodol.Vonku je ukrutná zima...»,odpovedal Róbert. Alexandra dala uvariť vodu v kanvici a následne mu zaliala jablkovo-škoricový čaj,ktorý mal tak rád.Ona si zaliala kávu a potom si k nemu prisadla.Róbert sa cítil celý nesvoj.Keď si vypisuje na internete s babami,nerobí mu problém uvoľniť sa v konverzácii.Ale toto bolo iné.Bolo to podobné ako keď si myslíte,že viete šoférovať na základe toho,že hrávate každý deň na PC automobilové hry.Ale potom si sadnete prvýkrát za volant a zistíte,že vám na vašom živote aspoň sčasti záleží,a že ak to napálite rovno do protiidúceho auta,ďalšiu šancu už nedostanete.
Cítil ako mu meravejú svaly,a že venuje prílišnú pozornosť tomu ako sa zatvári a ako bude reagovať. Cez svoj stres dokonca necítil ani nadržanosť,ktorú pociťoval cestou v aute.Práve naopak cítil,že to z neho úplne vyprchalo.Zapálili si cigaretu a cítil ako sa jemu aj jej trasú
ruky. »Možno nie som len ja jediným antisociálnym neurotikom.... »,pomyslel si. Pri cigarete sa mu viac rozviazal jazyk a začal s ňou konverzovať o hudbe,filmoch a celkovo o hodnotách života.Ona mu povedala,že je veľmi milý,a že nemá rada ľudí,ktorí prídu ku nej ako najväčší frajeri sveta a nevedia ako sa správať.Róbert sa na chvíľu zamyslel,či mu to nehovorí iba preto,lebo sa tak jednoducho správať ku svojim klientom musí.Občas jej z flanelového županu vybehol prsník a celý čas jej vytŕčala pravá noha,a Robert sa postupne aspoň o čosi viac uvoľnil a cítil,ako mu jeho libido postupne vstáva.Dali si ešte jednu cigaretu,dopili čaj a kávu a išli do vedľajšej miestnosti.
Izba bola malá a útulná.Na ľavo svietila lampa a akoby svojim žiarením a farbou svojho svetla vysielala teplo po celom priestore.Pri lampe bola posteľ s eroticky pôsobiacími dekovými prevliečkami a vedľa postele bol zapnutý televízor.Akurát v ňom išla Farma,ale to mu v tú chvíľu bolo jedno.Robert sa pomaly začal vyzliekať až bol nakoniec celkom nahý a pohodlne si ľahol na posteľ.Ležalo sa mu na nej veľmi príjemne a mal dokonca pocit akoby z neho opadla celá ťarcha tohto sveta. Alexandra stála nad ním so svojím
županom.Nebola to tá najštíhlejšia baba,práve naopak.Ale tá jej dobrota a milé správanie Róberta zalievali teplom.Zhodila župan a so svojimi štvorkami si ľahla po jeho ľavom boku.Začali sa bozkávať a ona mu začala chytať penis,ktorý po každom jej masírovaní naberal na svojej dĺžke.Róbert popri tom premýšľal,či sa takto bozkáva s každým.Potom sa ho opýtala: « Páči sa ti to? » « Áno si super,s každým sa takto bozkávaš? » « Nie len s tebou. » Či to už bola pravda alebo nie,Robert mal aspoň čiastočný pocit spokojnosti a pokúsil sa Alexandru prehovoriť na sex bez gumy. »Vieš,ono to s kondómom nie je to pravé orechové,skôr by som to prirovnal k lízaniu zmrzliny cez
sklo. » Alexandra chvíľu váhala ale nakoniec povedala,že bezpečnosť je bezpečnosť.Robertovi sa zazdalo,že toto už dnes niekde počul. »Do prdele,to už v dnešnom svete nemôžeme nikde vstúpiť spontánne bez akýchkoľvek kontrôl? »
« No ako to máš rád zlatko? » « Mám rád,keď žena na mne sedí a ja nemusím robiť vôbec nič. » povedal Róbert. » Zlatko mám poranené lýtko tak táto poloha dnes bohužiaľ nebude možná.Ja si ľahnem na chrbát a ty poď do mňa. » Robert sa teda prevrátil a snažil sa ho vsunúť.Lenže to nedokazal lebo bol dosť v strese.Alexandra mu nakoniec pomohla a už bol dnu.Začal robiť pohyby aké videl v tých porno videách,ktoré pozerával po nociach doma keď to na neho prišlo.Ale necítil nič.Vôbec ho to nenapĺňalo šťastím,skôr ho mrzelo,že aj taká intímna vec akou je sex sa dá v dnešnej spoločnosti kúpiť. Robil mechanické pohyby a pripadal si ako stroj.Alexandra mu po asi piatich minútach navrhla,nech zmenia polohu. Otočila sa mu svojim grandióznym zadkom ale on ho zase nevedel vsunúť a tak pokračovali v predošlej polohe.Potom Robert zistil,že dnes večer by sa neurobil a navrhol Alexandre nech mu klasicky vyhoní.Nakoniec sa konečne spravil ale vôbec si nepripadal uspokojený.Skôr naopak,bol znechutený,že za vyhonenie zaplatil toľko peňazí,a že kľudne si to mohol urobiť doma sám.Vstal a zrazu zistil,že s Alexandrou nemajú absolútne nič spoločné.Obliekol sa, zaplatil jej,rozlúčili sa.Dali si pusu ako na začiatku a ona sa ho spýtala,či príde aj nabudúce.Róbert nepresvedčivo povedal « áno ».
Zišiel dole po schodoch a zavolal si taxík.Vonku bola príšerná zima.Taxík prišiel do troch minút a Robert si nasadol.Potom zistil,že nemá pri sebe dosť peňazí a tak ho taxikár odmietal zaviesť až domov.Polovicu trasy musel kráčať peši osamelo pôsobiacim mestom a cítil sa strašne prázdny.Potom povzdychol: « Ach,prečo som kupoval ten Seven-up? ».