milovaného dlho utápala
v koktejloch sĺz a vodky
bez rozlúčenia
mizol dňom i nocou
plamienok čo bol viac
studený ako hrejúci
a tak za šumu lístia
jej mrzli prsty
s hladkosťou koľajníc
ktoré môžu za všetko
s vinou toľkých kilometrov
tak ho strácala
strácala zmysel života
toho jediného
ktorý ním kedy bol
Dátum vloženia 22. 11. 2015 15:36Ja(nuž)
on
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2317
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti