Sto tisíci pocitov minúta ticha držím ťa za ruku si moja pícha .
Pri tebe cítim sa ako v oblakoch, predošlé minutky boli pre nás dvoch .
Tie bozky nebeské dostávam od teba , krásou anjela postavou gazela .
Ubehlo to laska zase tak divoko pocotmi lásky kúpim až po poklop .
Myšlienky krásne ostanú v srdci v tom temnon živote sme všetci herci .
Sadáme denne k jednému stolu pritom si sami tvoríme rolu .
Mal som ja rolu doteraz nejastnú zrazu tu svetielko dúfam že nezhasnú .
Začalo ono svietit ešte viac , tou krásou a žiarou prebilo mesiac .
Zrazu som vedel ako ďalej hrať
Do tvojej roli začal dobiedzat .
Začal spájať cestičky ako ta mať ako sa ta dotýkať .
Teraz som tu ale už spolu hráme si láska spoločnú rolu
Dátum vloženia 17. 11. 2015 08:36Akabko
Bobo
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2485
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti