Nelutujem tych co odisli.
Ja lutujem tych co ziju.
Vzdali sa vsetkej fantazie.
Radsej svoj zivot prepiju.
Tak prazdny a chladny su,
nevidia a necitia uz nic.
Prazdne slova co hovoria.
Mudri su, no nevedia nic.
Snazim sa, skusam to.
Ukazat radost kvetu ked rastie.
Radost z tepla lucov slnka.
Tu tuzbu objat vietor.
Tu lasku co v nas je.
No nikto uz nepocuva...
Dátum vloženia 16. 11. 2015 04:09Arien
Veris mi?
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2517
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti