Basnicky.sk

Dohorel horiaci plameň tvojho žitia,

zhasol, už žiadna iskra nie je v ňom,

nám tvojím blízkym smútkom clivejú srdcia,

pri rozlúčke s tebou, hľadáme pár vhodných slov.


Obdaroval ťa Boh mnohým darom, šikovnosťou,

dobrou dušou, citom, prajnou bedlivosťou,

trpezlivo si zvládal každú ťažkosť, bolesť, žiaľ,

príčinlivo si žil, Božiu pravdu si do sŕdc sial.


Prešťastné chvíle sme s tebou prežili,

tvoj žiariaci úsmev nás i teraz blaží,

s priazňou budeme spomínať, čo sme zažili,

oj, pre tvoju vernosť, vojdu v rajský život mnohí.


Budeš nám chýbať a najmä tým, čo ťa milovali,

tvojím blízkym, čo s tebou šťastne prebývali.

V našich srdciach nám teraz zostáva rana otvorená,

však Božím balzamom žalosť bude isto zacelená.


Modlíme sa: ó, drahý Pane, prijmi brata do náruče,

prosíme Ťa o milosť, za večnú spásu jeho duše.

A v srdciach nám zneje pieseň žiaľu až k Božím nebesiam,

smútočný prejav odznel: Zbohom! Buď oslávený náš Pán.


Bárs telo padlo k pokoju, no tvoj duch, brat náš, neumiera.

Spi sladko, veď tvoji blížni si tvoju pamiatku úprimne ctia.

Posledný pozdrav šepkáme do ticha: žiješ v nás a my v tebe žijeme

a trýzeň smútku v nádej prekvitá, že raz sa v nebi stretneme.