Basnicky.sk

Sama vo veži.
Vo výške
kráčaš si.
Na stolíku škica.
V mysli ti beží
tuha
čo maľuje princa.
Zatváraš si oči.
Vôkol tisíc vôni.
Srdce rýchlo buši
len pre toho
na koni.
Sama čakáš.
To nebolí.
Vieš že príde.
Jeho vôňa.
Z tepla dotyk .
Zahalia vás motýle.
.
.
.
Sám pod vežou
sedím si.
Drvím tvrdý štít.
Rátam rany mečom
a jazvy od kopýt.
Smutný pohľad
do šera.
Som len mäsom.
Chrlím oheň.
Som príšera!
Nekrvácam.
Mám však rany.
Osud káže :
sťať mi hlavy!

Spálim zbroj.
Zrazím koňa.
No drapy mäknú
keď miesto sadze
je tvoja vôňa.
Čo je to za zviera ?
Keď kráse podlieha.
Stráži.
Chráni.
Ale nedá bozk!
Môj dych
by ťa tavil
ako oheň vosk.



Si sama.
Ja sám.
Idú si po teba
a ja ich zabíjam.
Okolím sa nesie
zúrivý dračí tón.
Ty čakáš.
Chceš počuť
môj smrteľný ston...

Hrôza ťa chráni
pokiaľ nepríde
ten pravý.
Tisíce tiel
som spálil.
Len pre jedno
aby ma ten na škici
zabil.


V kráľovstve
zvonia zvony.
Tisíc druhov
rôznych vôni.
Medzi nimi
láska horí
ako dych draka
čo zhynul v boji.