Žiara mesiaca
svieti na tvoju cestu,
sprevádza ťa tmavou ulicou.
Tvoje kroky
narúšajú ticho noci,
odpočinok divých psov.
V ruke držíš
rozkvitnutú ružu
a dopis plný smutných slov.
Nedokážeš pozrieť do jej očí
a rozlúčiť sa
navždy s ňou.
Nezaklopeš na jej dvere,
nepobozkáš ju,
nedaruješ vrúcne objatie.
Preto tá ruža,
čo znamená lásku
a v liste tvoje trápenie.
Položíš ich pred prah
a potichu odídeš.
S nádejou,
že raz príde ten čas,
keď na všetko zabudneš.
SSIGO/88
Dátum vloženia 30. 9. 2015 02:02ssigo
Zabudnutie
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2850
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti