babenka
Jeseň
Už nám striebro vlasy krášli,nohy,ruky oťaželi,mladé roky dávno prešli,odrazu sme zostareli.Nebuďme však smutní z toho že to prišlo prirýchlo aj v jeseni žitia nášho dá sa prežiť šťastia mnoho.Usmev skrášli naše tváre,keď nám naše deti hravé prinášajú potomkov,krásnych zdravých vnúčikov.Vtedy nám vždy od radosti bije srdce ako zvon,keď nám tieto ratolesti naplnia náš pustý dom.Ako nám len sily stačia radi im pomôžeme, s vnúčatami zabaviť sa,kým tu ešte budeme. Stroj času sa nezastaví,krúti stále dokola,raz si dieťa,potom žena a dnes babka,pestúnka.No nie je to šťastím veľkým,že tu vlastne ešte sme? Koľkým našim dobrým známym,nebolo to súdené.
Dátum vloženia 15. 9. 2015 10:39Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2333
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti