Co je to sloboda a co krajina,
co je to clovek a na co spomina,
co je viera a co nadej v nas,
preco sa nedotknut toho co nepoznas.
Mozno,ze zo strachu a mozno pre zlobu,
vyleziem na strechu a schovam sa do hrobu.
Zakopem srdce a zakopem seba sam,
napisem stlpce neznamym novinam.
O veciach o vsetkom,co bludi mi po mysli,
o cite pravekom ked vsetko su nezmysli.
O byti ,nebyti o laske nelaske,
o rane ci veceri deticky tatranske.
Ved mi predsa sme a stale chceme byt
srdiecka slovenske co vedia sa vyjadrit.
Povedat slova co zazneju v europe
netvarit sa mlkvo ked niekto zaklope.
Povedat ano,no povedat aj nie,
ked vali sa branou ludske nestastie.
Otvorit naruc pokore a strachu,
ci zatvorit dvere spinavemu prachu
Otvorit srdce,srdciam co ludske su
ci ohluchnut pre tych,co dobro nenesu.
Budme proste svoji,nestratme sa v dave
nech neostane po nas iba rosa v trave...
Dátum vloženia 14. 9. 2015 19:34versepreradost
Dnesna...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1885
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti