Plačúci vrah
mokrý po lakte
Podopiera už len vlastnú
hlavu
Ryha v stene nemá strach
keď nemyslí na tmu
Stála som chrbtom k oknám
Bola som z tých
ktorým vŕzgajú dvere
každá moja stena túžila byť
priesvitná
tá, čo po kúskoch
berie
a o kus ďalej
mňa viac vidieť
nebolelo
nebolo
nebo...
nie
dnes jedávam pohľadom do záhrady
kov chutí inak
hlavy na konároch
žmurkajú
kým sme
Dátum vloženia 9. 9. 2015 22:24Dvojbodka
Čas
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2075
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
asi by som mal nateraz skončiť s čítaním a nechať si dojem, aspoň chvíľu, lebo to si minimálne táto báseň zaslúži ;)
12. 9. 2015 08:28