tridsať strieborných
prach a bezcenný kus kovu
pre ten zradil som Ťa
Pane
vidím sa v zrkadle
náznak života a bozk
odtlačok pier na krvavom strome
zradil som Ťa!
neviem ako vraví sa nie
opantaný schránkou bez duše
hladný po mäse a smädný
bez srdca
taká je moja potupa
a keby ona pri mne stála
ale aj na ňu som zabudol
s hlavou v oblakoch
zradil som a vešiam slučku
kone ťahajte
vy dokonalé tvory
nemé a v bázni Tvojej
je neskoro
zradil som a mŕtvi plačú
že mám kľúče od ich komnát
bratia po krvi
len sa ma bojte
odsúdený za velezradu
vzdávam sa seba
nechcem svoj tieň
ramená bez útočiska
nie je tu viac priestor
na slepú modlitbu
a moje kroky bez stôp
stratil som
raz nájdem znova
spievať budem
žalmy bez nôt
Posledná aktualizácia: 8. 9. 2015 00:40
Dátum vloženia 7. 9. 2015 01:11tyraell
Judáš
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1743
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti