Som vo fáze zmätku.
Očakávacieho nepokojného.
Vyčkávam ako lev,
no nie som predátor.
Nesmiem byť.
V piatok ale na love.
Kubánske rytmy
tridsaťjedna stupňov v noci
Bratislava sa parila v celej
svojej špinavej betónovej
oplzlosti a my dve
nič len šaty a peňaženky
krehké rozbitné
hrajúce hru na obeť
antilopickú.
Havana. Vnútri vlhko
temno a sexuálne.
Telá sa metali, potili, rosili,
vlnili, veľa a všetko
stekalo zo stien nemo
a hlučne.
Lačné pohľady, drzé dotyky,
úsmevy za mojito
a ľady sa topili
oči spájali a potom prišli.
Čitali sme z pier, že Francúzi,
jeden milý, druhý sa mi páčil.
O päť hodín neskôr vysvitlo,
že je rugbista.
Vtedy chceli, aby sme ich
učili salsu. Ešte pred východom slnka.
No museli sme ísť.
Šlapať hore kopcom
na betónový výkričník ľudskej histórie
plačúci nad vojnovými obeťami.
Neboli sme sami
spolu s nami hŕstka ďalších
party ľudí podobného veku
a najrôznejších jazykov.
Zavesení v sebe s milým chlapcom
zdolávali sme schod za schodom.
A hore nebo.
Tyrkysovo šedé.
Dvadsať minút do východu.
Ružové zore a sivý povlak
pokrýval betón pod nami.
Betón s tisíckami spiacich očí.
Očí, čo nechali si utiecť
tento okamih.
Bratislava.
Známa, no cudzia ako
nevlastná dcéra,
prostitútka proti svojej vôli.
My štyria na tráve prevesené nohy
hompáľajúce sa vo vánku
nastávajúceho dňa
nemo v úžase čakajúc
soľ na tričkách, lícach, krkoch.
Blížil sa a ja som čakala
nehybne ležiac zdanlivo
zaujatá lietadlom
tam hore v tyrkysovom oceáne.
Nežné cukrové.
Prsty prepletené pomaličky
tesno prítulné.
Oči som nechala odpočívať.
Bližšie.
Teplý dych a nosy nehybné
hra na vyčkávanie.
Lenivé pery a chuť piva
škrabajúci porast nad
hornou perou.
Nežnostné nevinné.
Chladné a vzdialené
bola som na svojej planéte
plánujúc ďalší deň.
A potom pri ňom a pri mojich
prsiach v tesných šatách
vraj chcem cítiť, ako ti srdce bije.
Napravo i naľavo
len trošičku a občas v tranze,
lebo môj krk má takú schopnosť.
Podliehať cudzím perám
a potom vyšlo.
Slnko.
Červený pásik, polkruh, guľa.
Žeravá zo šedivého kotla
plného smogu, slín a potu.
A my sme ochkali
aké pekné, milé, impozantné.
Tu a teraz.
Ži pre moment
a my sme žili.
Nové dni a slnká
objatia a vedomia,
že moment je preč
spolu s nami
a my navždy v ňom.
Dátum vloženia 23. 8. 2015 21:54annita
Letné vlhké lepkavé
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2170
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti