Basnicky.sk

Ťažké chvíle nastali,
keď vojna pohltila tvoju zem.
Hodiny polnoc odbili
a smrť nazrela do okien.

Zo spánku prebudil ťa výkrik tmou,
bolestný srdcervúci plač.
Bezvládne telá svojich detí
poslednýkrát v náručí objímaš.

Rukou hladíš ich skrvavené tváre,
už niet radosti.
Zlosť a beznádej v žilách ti prúdi,
osud vzal ti pýchu tvojej hrdosti.

Hnev ťa ženie vpred za pomstou,
nemyslíš na budúcnosť.
Hľadáš tých, čo za to môžu,
vzal si do rúk spravodlivosť.

Od tej osudnej chladnej noci,
veľakrát sneh pokryl zem.
Tvoje stopy v ňom stratili sa,
stal si sa smrťou, čo nazerá do okien.

Na trasu z neba do pekla
si pred rokmi vykročil.
Ruletu života a smrti
svojimi rukami si roztočil.

Cestu späť už nenájdeš,
tvoje srdce zmenilo sa v ľad.
Láska, šťastie odvrhli ťa,
pocítiš len samoty chlad.


SSIGO/88