tvoju tvár vidím všade naokolo
vidím ju v prvých slnečných lúčoch ktoré lenivo dopadajú na stenu cez žalúzie
si rozpustená v rannej káve zamiešanej s dvoma lyžičkami cukru
neviem kto sa rozplynul skôr
či ty alebo ten sladký jed
dopíjam kávu a obliekam sa
si tam stále cítim tvoju prítomnosť v záhyboch zamatu
nezbavím sa ťa
nedokážem to
si prízrak ktorý očakávam každú noc pod posteľou
bojím sa že sa vystrašíme navzájom
bezpečnejšie je ísť po brehu
ako opatrne našlapovať po tenkom ľade
no ja sa radšej šmýkam
padám , obíjam si kolená
lebo viem že to má celé význam
že tá bolesť za to stojí
obklopiť sa tebou a nechať pretiecť pohár
chcem utiecť s tebou až na okraj
za zvuku vodopádu dopadajúceho na peniacu hladinu
pochopiť prečo sa od seba tak vzďalujeme
no zároveň sme čoraz bližšie
Dátum vloženia 10. 7. 2015 12:09bikom_fejmous 
Vodopád
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2592
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Tatianna69
páči sa mi ako píšeš
akoby sme boli na rovnakej vlne
10. 7. 2015 12:35 - bikom_fejmous (napísal autor básne)
Ďakujem pekne, možno sme ..ja vysielam na pirátskych vlnách
10. 7. 2015 16:14 - Syber
pekne
11. 7. 2015 02:31 - daisy35
ako Balzam na dušu
11. 7. 2015 10:32 - Mrakoplaš
Ako obrazok na tanieri..s pribormi a servitkou uhladne ulozenou...preco mam ten pocit ze mi tam chyba dezert...ale obrazok je fajn
13. 7. 2015 07:38