Do skaly vytesané slová,
v nekonečnom oceáne kvapka slzy.
V púšti zrnko prachu,
to čo robím, ma tak strašne mrzí.
Slová už nepomôžu,
slza v oceáne sa rozplynie.
Zrnko piesku odveje čas,
a život ľudský pominie.
Noc sa už blíži
a slnko tak rýchlo zapadá.
Ten kto niečo našiel,
už iné nehľadá.
Koľko tých temných nocí
a koľkokrát slnko vyšlo nám.
Ja to viem presne,
našiel som ťa a zostal sám.
Tak teraz prosím o odpustenie,
hľadal som v tebe pochopenie.
Ale ak ti ja dám svoju lásku,
je to pre teba len trápenie.
Dátum vloženia 3. 7. 2015 11:00ssigo
odpustenie
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 3340
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti