Basnicky.sk

Stojíš nad priepasťou a v tvojich očiach badať strach, zostal si sám zlomený, zničený.
V tvojom srdci ostal už len z kameňa prach, teraz sa pýtaš, kto ti rany zahojí.

Samota v mysli, telo doráňané máš, opustil si už aj seba samého.
Hľadíš tam dole a či skočiť, premýšlaš, či je to koniec života márneho.

Celé tie roky si bol s úsmevom na perách, cítil si dotyky a teplo lásky tej. Ktorá ťa hnala vpred aj v tých najťažších chvíľach, no teraz ostala ti iba beznádej.

Tak urob ten posledný skok do priepasti pretvárok, aspoň raz konečne odhoď masku tú. Za ktorou si sa ukrýval a teraz čaká na ten krok, kedy ju zhodíš a ukážeš tvár pravú.

Posledné slová z tvojich úst zaznejú, posledný výdych tvojich pľúc. Prepáč mi láska, sklamal som ťa, už niet miesta, kam môžem újsť.

Tak padáš a myšlienky hlavou ti preblysnú, do očí slzy pomaly sa vtláčajú. Už nikdy viac nepocítiš to objatie, ktoré tak veľmi mnohí hľadajú.

SSIGO/88