Bozkávaš ma do vlasov,
tak impertinentne nevymľaskaná,
zažívaš orgazmus ,
trikrát s dvomi za sebou.
Môj otec by vedel povedať,
koľkokrát ženské ruky zabolia,
týrané dotykmi tých,ktorí
vzdajú sa lásky a
dobrovoľne vyhoria.
Pochop,že so mnou to zažívať nemusíš.
Kým mám v očiach kráľovstvo,
vybudované pavúčími aurami,
na ústach perleť a pod srdcom zákon,
čo dýcha za nás žiabrami.
Som jediný svojho druhu,
stvorený búrkou
a stále ten muž,ktorý v začarovanom kruhu
vyzlieka lásku donaha,
až príliš vlhkú na diaľku,
až príliš skutočnú na sladko-mliečnu rozprávku.
Chýbaš mi ty, no nechýba mi odvaha,
zrýchlením v tebe a pred koncom ešte viac,
posielam túžbu na vrchol,
nech ľahne si pomilovaná na mesiac.
Som jediný svojho druhu,
som iba muž,ktorý s tebou je v začarovanom kruhu...
Dátum vloženia 19. 6. 2015 14:45Daniell.
DONAHA
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1828
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti