Nastal čas dospieť, vravievali,
pritom často zabúdali,
že raz boli sami nami.
Nami,nedospelými osobami,
ponorenými do snov s depresiami.
Nočná mora denno denne,
žiješ život bezsenne.
Veď to nikam nevedie,
všetko nás len na zlé zvedie.
Kde sú časy pokojné,
tak sme si žili spokojne,
Kde stačilo ti iba málo,
takto sa žiť dodnes malo.
Pravdu sa nedozvieš,
vraj dnes už všetko smieš.
Je to správne pýtam sa ?
Kam hodnoty života podeli sa ?
Svet speje do záhuby,
samy si serieme do huby.
Vraj vyspelí štát a demokracia,
alebo skôr iba ich idealizácia?!
Nebuďme ovce kráčajúce v dave,
vykročme, veď spolu nato máme.
Alebo (ne)dospejme,
a zlo naďalej sejme.
Ak (ne)dospejme k spravodlivosti,
prídu zas a zas nové starosti.
Posledná aktualizácia: 17. 6. 2015 17:50
Dátum vloženia 17. 6. 2015 17:47NiQa
(Ne)Dospej
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2244
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti