Basnicky.sk

Na neby oblaky tvoju tvár mi skladajú.
A z mojich očí horké slzy na zem padajú.
Predstava šťastia, ktoré som mohol mať.
Prečo osud krutý musel mi ťa vziať?
Teraz blúdim zradným životom celkom sám.
Zmysel bytia v mojom srdci už nehľadám.
Zostali vňom len spomienky na ten čas.
Kedy plamienok lásky hrial každého z nás.
On však zhasol a tvoje srdce prestalo biť sním.
A ja ťa už nikdy viac v živote neuvidím.
Pýtam sa prečo to tak muselo byť.
Že toľké roky bez teba musím žiť.
Odpoveď nájdem až keď pôjdem za tebou, tam kde spíš.
Keď sa opať stretneme a ty mi uveríš.
Že to čo spravím neznamená riešenie.
Ale život bez teba je iba trápenie.
Počkaj ešte chvíľu, rozlúčim sa s tými, ktorých mám tak rád.
A potom za tebou do neba môžem sa poberať.