Naučila si ma aby po mne šlapali,
naučila si ma aby ma ponižovali.
Povedala si: Nikdy si nestoj za svojím!
Buď dobrý rovnako,
k dobrým aj zlým a ku všetkým.
Veď o tom je pocit nemilovať sa,
hanbiť sa za seba a obetovať sa.
Pre niekoho kto za to nestojí,
dnes roním slzy vo svojej dobodanej posteli.
Ak láska je raj,tak ja v tomto raji zomieram,
ak rozdať sa pre iných znamená viac,
tak dnes túto vieru dobrovoľne odmietam.
A nikto mi nevynahradí čas,
nikto mi rany v duši nezhojí,
po každom zápase únava nahromadená zas,
s prísahou sľubu že naveky zostaneme nesvoji.
Odpočítavam hodiny a rozbíjam vzorce lásky,
čo pripla si na krídla môjho života.
Nikdy si sama seba rada nemala,
a práve vďaka tomu dnes,
mama, môj život troskotá.
Posledná aktualizácia: 23. 5. 2015 10:52
Dátum vloženia 23. 5. 2015 10:36Daniell.
Spoveď : Mama,môj život troskotá
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2631
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- ketrin1702
wau
9. 1. 2018 18:11