Basnicky.sk

Kto sme
že žijeme na pôde ožiarenou slnkom
Dupeme po nej ako po kapuste
a keď sa stmieva
stretávame sa so živočíchmi v listoch
Tie sú nám občas ľahostajné tiež
Trháme z nich najprv srsť a vlasy
potom nechty a kožu
až im nakoniec odpadnú aj mihalnice

Kým sme
že sa utápame v zamrznutom oceáne
ktorý rozbúra ľad až po našej smrti
Tak tomu dnes verí polovica sveta
Najprv sa iba topia
Topia seba a nelietavý hmyz okolo
Potom ľutujú
Ľutujú seba a motýle bez farby

Prečo sme
hmotou s významným bezvýznamom
ktorému nikto nechce rozumieť
Poháňa nás motor motivácie
a večne sa opakujúci pantograf
Nezávislý závisťou
a veriaci neverou
Prázdne schránky bielych perín
sú iba naplneným odpadkovým košom

pretože zabudli poznať
zmysel svietiacej duše
a živého nádychu a výdychu