Renien
Ráno
Ráno začalo ako obvykle. Zobudila som sa úplne bez nálady na akékoľvek prejavy života. Znova ten istý kolobeh vecí, a premýšľanie o tom, ako by bolo fajn, jednoducho nebyť. Na to, že sa mi život ešte ani nezačal, mám chuť s ním skoncovať. Nenašla som žiadny impulz, ktorý by ma presvedčil o opaku. O opaku strasti mojej mysle, pretože myseľ robí človeka takým akým je. Hádam, že nie nadarmo som prišla na tento svet trpieť a hladať si útočisko spokojnosi prameniacej z nájdenia akejsi harmónie. Neviem kto vlastne som, čo robím a kam smerujem.. Plávam životom bez minima zmien, ktoré by naznačovali aktuálny posun vpred. Milujem tragédie. Slovo milujem nepoužívam len tak. Hlavný hrdina sa obetuje v záujme vyššej idei, ktorú ja zrejme nemám odvahu nájst. Som tu a žijem - nežijem. Striedavo odbúravam prekážky. Už nevládzem viesť tieto neustale boje a hlavou sa mi premietajú obrazy o zdvihnutí bielej vlajky. Z myšlienky ma prebudil zvuk budíka, ktorý dal znak na ďalšiu bitku so životom. Zakopla som o roh postele a padla na hubu. Zasmiala som sa ako pomätenec a vztýčila svoj imaginárny meč.
Dátum vloženia 27. 2. 2015 23:27Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1969
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti