Každý krok dopredu,
každá rana ktorá bolela,
láska všetko pretrpela.
Zbavila nás strachu,
postavila trón,
drží pochybnosti v šachu,
nevzdá sa nikdy viacej,
miluje každého z nás,
aj keď nás je ako maku.
Bdie nad nami každú noc,
nie z povinnosti alebo nariadenia,
ale ona sama je tá moc,
moc zmeny, dobroty,
pravdy bez žiadneho zvratu,
pevná, jediná a skutočná,
nemení sa, drží osudy,
drží ľudí veď je všemocná,
Miluje nás.
Miluje nás a my,
my milujeme jej krásu.
Lebo každú noc, keď tieň vstáva,
ona stráži, utešuje dušu našu.
A tak láska právom náleží,
ďakovné slová píšem,
lebo vďačím za to,
že viem na čom mi záleží,
viem čo je nehynúce zlato,
a ďakujem láske,
že som prišiel nato.
Dátum vloženia 18. 2. 2015 15:40Milan777
Láska, moje nehynúce zlato
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2742
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti