už zhasli všetky okná
sneh bláznivo poletuje
vietor sa prihovára cez konáre stromov
ich melódiu osvetľuje vytrvalý mesiac
som zmätený
vstávam neviem čo je sen čo je realita
akonáhle sa prebudím v okamihu zabudnem na všetko
akonáhle zaspím nepamätám si nič
uväznený v čase a priestore hľadám cestu von z bludiska
točím sa okolo svojej vlastnej osi
jedinou úlohou je zistiť kto vlastne sme
či máme vôbec právo na to nazývať sa ľudskou rasou
zakrvavený zabíjame lásku
pokrčený papier smerujúci ku hviezdam
sme karikatúra vlastného vnútra
vyvrhnutého
ktoré úzkostlivo strážime pod zámkou hrude
ale nemôžeme poprieť jeho existenciu
je nad hviezdy jasnejšia
sme zrkadlá útesov z ktorých padáme ako bábky zo šúpolia
pokľakli pred svojho Pána
vymenuj mu všetky svoje hriechy a bude ti navždy odpustené
lži samé lži
nedokážeme precítiť ani kvet na lúke
nedovidíme na dno studne našich duší
ďakujeme Ó všemohúci za pocit z dobre vykonanej práce
ďakujeme za úsvit a za hlavu plnú zvrátených myšlienok
čerstvo vykopané hroby majú pravdu
sme len hrudy hliny
Dátum vloženia 18. 2. 2015 10:17bikom_fejmous
V dôsledku
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1882
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Tatianna69
pekne si to
vypľul
18. 2. 2015 12:31