Basnicky.sk

Ľudia si masírujú ponožky
na cudzích nohách
a ja si tie svoje odkladám
na starý radiátor

Bavlny v nich páchnu pokrytcami
a všetci si ich ťahajú stále so sebou
Skoro ako v osude umelého súsošia
ktoré bolo podoprené železnou tyčou

Aj zvieratá majú strach
a predsa si s nimi človek robí čo chce
podlieha i nepodlieha
vyliečeniu samého seba

Prvý sneh už dávno zmizol
a ostala možno iba nemiznúca voda
V nej bojuje mágia s fyzikou
a prenasledujú sa tam tiene
oných nahých bytostí

A či je zmerateľný duch ako hmota
alebo naopak

To ti ani ten cudzinec nepovie

Z krajiny neznámych rečí
obzerá sa nevinne a nevie
čo sám chce
Zabíja, mučí?

Pre potešenie vied
v medzinárodnom cirkuse
Kričí, keď má byť ticho
a je ticho, keď môže aspoň šepkať

čítať blikajúce slová
vystavené v umeleckom ústave

Tak tomu vravím dnes

Len nech sa pozrie
nech spozná iný svet
Choroby šialených kráv
tajne spiace v ľudskom páperí

Nech sa pozrieš
keď zistíš, pozemšťan
že zrkadlom je človek
nikdy nie sám