Basnicky.sk

Pozerám kolom seba, no všade iba šedá hmla,
Akoby tie teplé slnečné lúče, mala pohltiť čierna tma.
Hľadám pozostatky ľudí tých čo kedysi navzájom milovali sa,
Ááhaa už som ich našla, no akosi zmenili sa.

V tmavých šedých uličkách, vidím akési bytosti,
Podobajú sa na ľudí, no bez známok ľudskosti.
Kráčam o čosi dalej, predo mnou dieťa na chodníku sedí,
Prázdne dlane ku mne dvíha: hladný som, po tíšku mi vravý.

Pozerám sa do diaľky, s tej diaľky počuť veľký plač,
Matka v náruči svoje dieťa drží, vidí ho pre pár drobných do dýchať.
Toľko ľudí na svete, a tak veľa zla,
Ved len jeden život žijeme, no i napriek tomu si vieme ubližovať.

Akoby ľudský odpad, číhal na okolo nás,
Do pasce hriechov stiahnúť nás, to je jeho plán.
Chytím ťa za ruku, a ty chyť toho dalšieho,
Vytvoríme reťaz lásky, snád aspon kúsok ľudstva ostalo.