Basnicky.sk

Nekonečný je strach,
v myšlienkach v tvojich temných.
Pomaly sa rozplývaš v prach,
vo chvíľach nekonečných.

Minulosť ťa zlomila,
ale na niečo zabúdaš.
Nato čo ťa naučila,nato že skončila.
Nato že každe ráno z nádejou sa prebúdzaš.

Stratený v čase,
zohral si úlohu.
V tmavom lese,
vysielaš dušu úbohú.

Bezvýznamné kroky tmou,
viac mi to vzalo ako dalo.
Lepšie by to bolo hrou,
ktorou by sa nič nebralo.

Dať ľudom všetko,
dať ľudom nič.
Zvládaš to ľahko?
Už asi nevieš nič.

Motivácia neprichádza,
stojíš na tom istom mieste.
Milión ciest,stále obracáš sa,
pre jedno trpké ústie.

Padáš z vysokej výšky,
prudkými schodami.
Už sa stávaš zemi blízky,
každá slza je s tajomstvami.

Svetlo na konci tunela
môže byť aj blížiaci sa vlak.
Dlho si mlčala,
cez silný hlasný plač.

V samote spoločnosť.
Ale ľudské oči nevidia,
ich duše necítia,
aká silná je jednotnosť.