A tak dievca sedi samo v tom bare,
vsetko okolo sa jej zda byt marne.
Pohlady vrha zo strany na stranu,
veri,ze tie krasne pocity este len nastanu.
A tak tam len sedi a caka,
v mysli sa samoty velmi laka.
Potrebuje cloveka,
co ju samu nenecha,
co ju stale pochopi,
v tazkych chvilach podpori.
Rozmysla o zmysle zivota,
aka je niekedy zbytocna jej ochota.
Ochota pomoct ludom v nudzi,
vobec ju netrapi,ze su cudzi.
Pomoze im velmi rada
a oni ju potom tak zradia.
A tak tam len sedi so samotou zoci voci,
no zrazu WAAAU: vsimne si tie krasne oci.
Uprene sa na nu pozeraju,
neskutocnu silu jej dodavaju.
Rozmysla: Kto je ten chalan?
Preco zrazu prisli tie pocity?
Kde sme sa to spolu ocitli?
Prislo to tak samo a tak spontanne.
Zeby osud?
Mozno,vsetko co sa ma stat sa stane.
A tak tam len sedeli,na seba pozerali a navzajom pohladmi spoznavali..
Dátum vloženia 5. 3. 2006 16:35saxa4
Sama
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1304
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daniela
A tak tam len sedeli, na seba pozerali a navzájom pohladmi spoznávali...
dobré
5. 3. 2006 19:28