Basnicky.sk

Rozum je ako dar od svokry. Napriek tomu, že sme si ho nepýtali, dostali sme ho a držíme ho vo vitríne. Vzadu. Čo najviac. V rámci údržby ním raz za čas pohneme. Vieme, že ho máme, aj náš partner to vie, svokra už o tom pochybuje ale stále dúfa. Takže vždy keď príde na návštevu, presvedčí sa, či ho ešte máme. Kvôli svokre ním musíme aspoň pohnúť. Pre pokoj v rodine. Partner by tiež sem tam uvítal, aby sme ním pohli aj kvôli nemu, ale povedzme si....čím viac sa s niečim manipuluje, tým vyššie je riziko poškodenia. Tak len opatrne a pomaly. A nie príliš často. Ono to môže byť vcelku nebezpečné, nakoľko zvykne byť krehký, lámavý či ľahko rozbitný a dávať ho znova dokopy je náročné. Hlavne na čas a energiu. Finančne spravidla ani nie. Každý však vlastníme iný, niekto pevný, veľký, iný dostane malý ledva badateľný, ďalší je zase náchylný na korózie či zachytávanie prachu. No bývajú aj praktické a také by mali mať miesto v popredí. Tak by boli všetci spokojní. Vstúpme si ale do svedomia a z času na čas pohnime aj tým svojim, oprášme a skúsme mu prideliť aspoň akú takú funkciu. Predpokladaný dobrý pocit by sa mal dostaviť v dohľadnom čase. Ale...všetko s mierou