Basnicky.sk

Na hnev nabodla sa láska,
na hnev padol súmrak,
odišiel a nevrátil sa,
odišiel a zobral to, čo som mal mať.

Keď sa zlo so svetlom spínalo,
keď boj zatemnil oblohu,
keď svetlo temnotu zrazilo,
dostal svet novú podobu.

No hnev tam dole prežil,
v koreňoch stromov sa zachoval,
požieral stromy a kríky,
prišiel aj keď ho nik nevolal.

Prišiel počas hlbokej noci,
v tichom spánku sveta,
ku svetlu sa vkradol,
šťastie, odznela posledná veta.

A keď vyšlo ráno,
svetlo žiadne, iba tma,
slnko navždy zmizlo,
zo života a zo sna.