Osud v osudí
žrebujem dotyky
škrtiacu výhru
okno do ľudí
očakávam nápovedu
potlesk publika
víťaz uniká
čas ho nebudí
pohladenie zvnútra
reže viac než osmička
o ôsmej
zdalo sa mi,
že sme spolu
ležali v tichu sivej pohovky
a len myšlienky prebublávali
vzduch
a dotyky oživovali
pokožku inak celkom zošednutú
umŕtvenú, nemú
v tom tichu sme boli
iba my
ale to len
zdalo sa mi
ako človeku, čo premárnil...
Dátum vloženia 29. 11. 2014 18:09Dvojbodka
Okamihy
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2634
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti