Basnicky.sk

Na námestí obesili dvornú pani.
Pomaly, posledný krát vydýchla.
Život je unikal ticho z dlaní,
smrť krátka, krutá, prirýchla.

Žena iba vo svojej ženskosti,
celkom nahá a taká bezbranná,
Rozdáva svoje skryté nežnosti,
ľúbosti a láske celkom oddaná.

Tmu pretne prudký svetla tieň.
Je pristihnutá pri tela čine.
V temný, osudný to deň,
prichytená pri hriechu smilstva vine.

Rozsudok znie: jej život zdarma,
obeta, za šťastie jej údov,
Len tak zbavujú ju žitia jarma,
bez obhajcov, rečí, súdov.

Prišla noc posledná, hrozivá.
Žena stojí pod hradom sama.
Vedú ju na smrť ešte za živa,
za zvukov zvonov zomiera dvorná dáma.

Za svitu mesiaca ľudí zástupy,
sledujú divadlo strašného ortieľa,
duša z jej tela rýchlo odstúpi,
dvorná dáma práve zomrela.