Basnicky.sk

Hádka grínpísáka s komunistom, riaditeľom ZOO a demokratom

V čakárni sa jedného dňa stretla jedna osoba,
Na zelenom T-shirte sa skvela lesklá ozdoba,
Ypsylon dolu hlavou sa v krúžku kýval na krku,
A dve guľky čierna s bielou honili sa v oblúku.

V tom na chodbe ozval sa hluk, silný hlas až piskľavý,
Zvukotesné dvere sa tu uplatňovať nestačli,
Zelenému bolo jasné, že mu hudbu z MP3,
Čoskoro iný zvuk zhatí, nepríjemný tučný mím.

Stačil iba jeden pohľad nahor k bielej košeli,
Ktorú drží krásna rudá kravata na golieri,
Polovica tela tlstá, a tá druhá ešte viac,
Je to známa postava tá, známy Sivý Bonifác.

Do tretice vchádza dvermi postava svalnatá veľmi,
Ráznym krokom mieri k dverám lekára čo tuk, tlak merá,
„Postoj chlape, kam sa ženieš, nevieš, kto tu všetko vedie?“
Zaváhal muž svalnatý a otočil sa u päty,

„Pardón, páni, nevšímavo prehliadol som vás dvoch vľavo.
Za mnou príde ešte jeden, zatiaľ je nás tri, dva jeden“
„Nehraj sa tu na mudráka“ osopil sa na diváka
Čo si zatiaľ hmkal milú svojmu uchu melódiu

„Pozri naňho na sviniara, ako sa tu vŕta sprava
Nevidí on naše miesto, že ja som tu prvý jesto
Musí tu byť dáky režim, to by otec nebol prežil
Celú dobu pod perinou, keby nehrozil devinou!“

Svalnáč iba kútkom mykol, tušil že by razom migol
Z miesta riaditeľa dolu keby nasral tú potvoru
A tak riekol „neupieram ja ti miesto, drahý Bono,
Keď si myslíš že ti to dá rozumu či zdravia mnoho“

Ruky v päste zaťal tuho a do kresla sadol si,
Lekárovu nástenku študovať začal mysliac si
„keby nemal u ministra svoju tetu Alžbetu,
Neskákal by ani trochu, a mal by viac rešpektu“

Bonifác sa hrdo vztýčil, skoro pukol od pýchy
Že porazil svojho soka, ľahko ako knedlíky
Ale v tom ho prekvapila rana, čo ním zatočila
Dverami sa do čakárne vybral vyšetriť sa riadne

Mladý právnik, bodrý rýchly, pred očami sa mu mihli
Nohy nášho Bonifáca, čo vletel do kvetináča.
Z kvetináča sa hneď ozval piskľavý krik hrozivý,
Že sa tí traja prítomní i sestrička zhrozili.

Ešteže dostal Bonifác jemnú ranu do hlavy,
Inak by si všetci traja pred porotou postáli,
Takto sa len z toho kriku nadobro pobavili
A chudáka radšej už pred lekára postavili.


Zvada v chodbe bola veľká, Bonifác mal svoju česť,
Uhájiť ju predsa musel, uchýlil sa užiť lesť,
Bonzol lekárovi ihneď čo mu právnik vystrojil,
Lekár súcitne prikývol, a grimasu vykrojil

„Nemal si sa ty môj drahý zaplietať s tou chamraďou“
Vstal a v dlani stisol ihlu s velikánskou striekačkou
„Teraz ti dám malú včielku, neboj sa a nastav bok“
Bonifác hneď prudko zbledol a v tvári sa zračil šok.

„Toto je len príprava na to čo príde neskoršie,
Nebojíš sa však si chlapík, čo sa tisne predovšie“
Bono rýchľo oľutoval svoj prístup na čakárni,
Teraz keď sa mu objavili fľaky medzi prsiami.

„Ja, aj počkám radšej vonku, nech idú tí čo boli
Skôr veď to je predsa lepšie len nech to tak nebolí“
Doktor sa len milo usmial „Urobte si pohodlie,
Odo mňa z ordinácie len tak nikto neujde.“

Posledná aktualizácia: 14. 11. 2014 15:07