Narodiť sa do sveta ľudí....
Nájsť si štastie
a vedla nej sa budiť
každé ráno
Začať chodiť
a
Vychodiť
škôlku
Vychodiť jasle
základnú.
Možno nás zastavia
Možno nás napadnú
Myšlienky zlé
ale na zlé veci už nie je v tomto svete miesto.
Plakať.
Pochovať.
Preniesť sa cez to....
Naučiť sa žiť s nosom v riti druhých,
a každý deň lízať tú dieru....
Ale NIKDY NESTRATIŤ SEBA
a ani vieru...
Budiť sa vedľa nej,
aj naďalej bez masky
bez vrások
a bez toho hovna čo musíš niesť každý deň na pleciach z vonku domov...
MaŤ DOMOV!
V ňom krb,ženu, a teplé buchty s makom.
Naučiť sa chodiť vlakom a peši
lebo fosílne palivá sú palivá..
A zemička citlivá,
tej to raz dôjde....
Prehrať a vstať.
Možno to pôjde
Možno nie.
Mať prémie z každého úsmevu druhého človeka .
..
začínaš od mlieka
pokračuješ vodou
Pivom.
Slivovicou
Na svadbe zapíjaš štastie.
Zapíjaš rodičov.
Zapíjaš žiaľ
Nuž a nakoniec zapíjaš.
Zabíjaš ilúzie
žiješ krátky život
a to pivo v ňom je paródia na horkosť.
váž čo máš.
Máš všetko, máš svoj čas..
Predávam úsmevy a každý niečo stojí.
Dnes ho máš zadarmo.
žijeme životy
a limity
ktoré sme si dali
sú nízko.
Sme blízko
a pritom tak ďaleko.
Spomínam na mlieko a na ten cicek z ktorého
bolo čapované.
Mám zmapované všetky pičoviny
ale na pekné veci nemám čas.
Zas
a znova
tá istá chyba.
červený krížik v rohu okna
a kurzor blikajúci každú sekundu...
Dátum vloženia 29. 10. 2014 20:18Stuno
Život (časť1. )
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2511
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Džony
Klobuk dolu, toto ma dostalo.vsetky tvoje basne sa dobre citaju, ale tato....pre mna umelecke dielo, ba co viac, unikat sam o sebe, mas moj obdiv za tento pocin.este raz, skladam uctu majstre.palec hore
1. 11. 2014 23:37 - Stuno (napísal autor básne)
Kocúr diky ,
2. 11. 2014 21:07 - Džony
2. 11. 2014 21:43