Basnicky.sk

Predstav si ,ako temnota žiari.
Pijeme diétnu kolu v neznámom meste,
lampy sa pri nás zastavujú s hanbou.

Predstav si ,moju tvár bez jaziev,
ten istý chodník na tom istom mieste
a staré peniaze.

Vábiví ako siréna...
Pamätáš ešte na moje podrážky ?
Skryté je delírium našich spiacich otcov.. na vavrínoch.
Vzhliadneš ešte na moju tvár ?
Budeme tmavší ako čierna ,
svetlí v negatíve.

Zostaň so mnou.
S myšlienkami o drogovej závislosti,
svojim spôsobom je to psychóza.
Monotónny priateľ ma zrazu opustil,
ach,
ten žiarlivý tajnostkár.

Poviem ti, koľko ma to stálo,
nájsť sa zblúdilý vo vlastnom živote
a úsvit zhorel z balkóna.

Bláznivý ako detská hra,
jedy anjelskej trúby.
Rozozvuč sa,
nechaj padnúť hradby,
na ich múry.
Niečo sa už musí stať.

Narodili sme sa ako porazení,
tak tiene nám blúdila nad hlavami.
Tečie to z nás ,
pomaly,
ako ranné fejtóny.

Môžme byť doživotne vystrašení.
Nad melodickým hlasom brúsky,
namaľujem lobotómiu.

Utečiem do sveta hudby.

Aj tak sa všetci meníme na zvieratá ,
kým Bohémsky povstanem zo zeme.
Nastolený prirodzený rád..

Koľko som prehltol žiaroviek , koľko mám káps plných chýb ...
Všetko , čo som cítil ,
pod koreňmi a mojou pokožkou.
Rozrež ako niť.

Ako v starom kresle necítim sa starý,
viem vlastniť cudzie nekonečná.
Vietor, vejúci do mojich mihalníc..

Smrť je len remeslo,
tak prečo ostať stáť ?
Mladí blázni ,
a kartóny od cigariet.
Kto vie ako je to teraz ...
Kto vie či vieš milovať.

Posledná aktualizácia: 9. 10. 2014 21:41