Basnicky.sk

Lákavá to predstava.
Priepasť smrti ucíťiť.
Keď vietor fúkať začne,
vtedy už nič necítim.

Odveje ma ďaleko,
ďaleko z tohto sveta,
kde zrada zradou žije,
ó táto Zem krehká.

Krásna a citlivá,
strácam ďalšie slová.
No prehnitá až do kosti,
spravodlivosť volá.

Volá dokým nenastane,
snáď raz vo večnosti,
keď srdce biť prestane,
a stratia sa všetky hodnosti.

Roky ja mám určené,
určené slovom jazyka.
Spečatené pravdou
život môj už vysychá.

Vysychá, nie však teraz.
77 rokov času.
Čas je však rýchly,
užívajme lásku našu.

Jednoho dňa pominiem,
neroňte za mnou slzy.
Smrť je oslava vekov,
duša moja po nej túži.

Posledná aktualizácia: 5. 10. 2014 14:06